Poézia dotyku

Acrylic pouring on canvas

Poézia dotyku / Poetry of Touch

Sú dotyky, ktoré nezanechajú stopu na koži, ale zostanú niekde hlbšie…

Tento obraz kvetu patrí medzi moje najobľúbenejšie. Už dlhší čas visí u mňa doma v spálni a stále ma neprestáva baviť pozerať sa naň. Tá zvláštna kombinácia farieb ma fascinuje a zároveň upokojuje. Pri pohľade naň má človek pocit, že sa ho chce dotknúť a pohladiť jeho lupene.

Je to obraz o pohybe, jemnosti a o tom zvláštnom momente, keď sa farba dotkne plátna – a začne rozprávať vlastný príbeh.

Možno práve preto mi tento obraz pripomína, že aj tie najjemnejšie dotyky v nás dokážu zanechať tie najhlbšie stopy.

Patrí do série kvetov, ktorú som si vysnívala pre svoju prvú autorskú výstavu.