

Volám sa Viki Kuffa.
A toto je môj svet farieb.
Dlho som si hovorila, že maľovať neviem.
A ani som to nikdy neskúšala.
Všetko sa to začalo vianočným darčekom od mojich detí a jedným obyčajným večerom, ktorý sa potichu stal začiatkom úplne nového sveta.
Najskôr som maľovala úplne intuitívne.
Bez plánov. Bez istoty. S čistou radosťou z procesu. Z toho, čo pri tom zažívam.
Nechávala som farby, aby si samy hľadali cestu, a bola som fascinovaná tým, čo vznikalo pred mojimi očami. Nikdy som presne nevedela, ako obraz dopadne. A práve to ma pri ňom držalo.
K fluid art som sa dostala akosi prirodzene. A tento spôsob maľovania ma úplne pohltil. Stal sa mojou vášňou aj mojím smerom. Milujem ten pocit, keď môžem byť pri tom a sledovať, ako sa farby pohybujú, prelínajú a vytvárajú štruktúry a efekty, ktoré sa nedajú dosiahnuť žiadnym iným spôsobom. Práve táto jedinečnosť ma na ňom tak priťahuje.
Veľa fluid art obrazov je krásnych a pokojne uzavretých v jednom okamihu.
Mňa však fascinuje proces – chvíľa, keď sa z temnoty začína rodiť svetlo.
Postupne sa tak moja tvorba začala meniť.
Chcela som viac. Chcela som pouring lepšie pochopiť a naučiť sa s ním pracovať vedomejšie. Hľadala som nové techniky a kombinácie, ktoré by mi otvorili ďalšie možnosti.
Intuícia v mojej tvorbe ostala, ale dnes do obrazu vstupujem vedomejšie. Pouring je pre mňa často začiatkom – základom, z ktorého obraz vyrastá. Neskôr k nemu pridávam ďalšie vrstvy, jemné zásahy, svetlo a tieň. Obraz sa tak postupne skladá z viacerých momentov, ktoré spolu vytvárajú jeho ticho a hĺbku.
V poslednom období sa v mojich obrazoch čoraz viac objavujú dva motívy – motív koreňov a motív svetla v tme.
Korene pre mňa symbolizujú to, čo zostáva skryté pod povrchom. Ticho, silu a spojenie so zemou. Sú miestom, z ktorého môže všetko vyrásť.
A práve z tejto hĺbky sa v mojich obrazoch začína objavovať svetlo a z neviditeľného vyrastajú jemné línie života.
Je to moment vzniku.
Chvíľa, keď sa z temnoty začína rodiť niečo nové.
V októbri 2025 som po necelých dvoch rokoch maľovania pustila svoje obrazy prvýkrát medzi ľudí – na svoju prvú výstavu. Večer vernisáže bol pre mňa nezabudnuteľný a priniesol mi jedno silné uvedomenie: že to, čo vzniká úprimne a z hĺbky srdca, si vždy nájde cestu.
VikiArtStudio je môj ateliér.
Môj malý priestor na spomalenie.
Miesto, kde môžem byť sama sebou.
A kde vznikajú veci z najhlbších pocitov môjho vnútra.
Veci, ktoré majú zostať v ľuďoch.
